Drevené chrámy

Chrámy boli na jednej strane odrazom krehkosti a úbohosti človeka, ale boli aj odrazom nezlomnej a neotrasiteľnej dôvery človeka voči Bohu, ktorý bol často jedinou a poslednou nádejou v živote. Človek sa chcel Bohu zavďačiť ako najlepšie vedel a tak postavil chrám ako miesto, kde by mohol patrične a s úctou osláviť Boha. Jedinou nenáročnou a dostupnou matériou, ktorú mohol použiť bolo drevo. Celý interiér a exteriér do najmenších detailov bol teda vytvorený z tohto materiálu. Zaujímavosťou týchto stavieb je, že pri výstavbe nebol použitý žiaden klinec.

Väčšina z týchto drevených chrámov bola vystavaná na východnom Slovensku v miestach, kde sa usídlili katolíci východného obradu. Hlavne na severe východného Slovenska sa dodnes zachovalo prevažne na pôvodných miestach 42 drevených chrámov, ktoré vznikali v rôznych časových obdobiach 17. – 19. storočia. V chrámoch nedominuje luxus a honosnosť, ale jednoduchosť a pravdivosť.

Každý z týchto chrámov je jedinečný a výnimočný niečím iným, ale všetky majú spoločné rozdelenie interiéru na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každej cerkvi je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode. Je to stena zložená z viacerých radov ikon, zoradených podľa presného liturgického kánonu. Pre každú z ikon je charakteristické, že bola napísaná na dreve a že ukrýva v sebe hlbokú symboliku. Práve symbolika je dominantnou črtou celého východného obradu, nielen pri písaní ikon, ale aj pri slávení jednotlivých bohoslužieb a rôznych pobožností.

Môžeme byť teda právom hrdí na to, čo všetko vytvorili a pre nás zachovali naši predkovia. Tieto kultúrne a duchovné pamiatky si právom zaslúžia našu ochranu a starostlivosť, aby sme mali čo odovzdať našim deťom ako nádherné dedičstvo otcov.